THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
S kapelou ANTROPOID sa na slovenskej scéne stretávame tretí rok, a čo sa týka koncertov, rozhodne nepatrí k tým najlenivejším. Zo štúdiových počinov sa chalani môžu pochváliť demom „Insane Bullets“ (2005), na ktorom sa im skvele podarilo skĺbiť razantný thrash metal s dravosťou punku a výraznými melódiami. Igor, gitarista a spevák v jednej osobe, nepatrí práve k najzhovorčivejším frontmanom, o to väčšiu energiu vkladá spolu so zvyškom ANTROPOID do živého hrania. Mohli sme sa o tom presvedčiť aj na ich nedávnej akcii v Bratislave, na ktorej sme si dohodli tento rozhovor.
ANTROPOID funguje relatívne krátky čas, od roku 2003. Čo dalo podnet k tomu, že ste prestali muziku len pasívne počúvať, ale rozhodli ste sa chytiť do rúk nástroje a vytvoriť niečo vlastné?
Lebo nás to baví, všetko okolo toho.
Ako by si opísal vašu hudbu niekomu, kto ANTROPOID ešte nikdy nepočul, ani nevidel hrať naživo?
Sú to naše názory na svet a život, myslím, že základ je thrash metal.
Názov ANTROPOID je dosť výrazný a zvučný. Skrýva sa za ním hlbší význam, alebo sa vám len páčilo, ako to slovo znie?
Áno, páčilo sa nám to slovo, ako znie. Antropoid je ľudoop (pračlovek), alebo čo, aj to je na tom celkom zaujímavé. Pračlovek mal všetko, čo si kto myslí, na háku. Išiel si svojou cestou a dnes sme z neho my - ľudia (smiech).
K dispozícii mám vaše demo „Insane Bullets“ z roku 2005. Skúšali ste s ním osloviť aj vydavateľstvá?
Niečo sme skúšali, ale nikto sa zatiaľ neozval.
Ako ho s odstupom času v kapele hodnotíte?
„Insane Bullets“ sme nahrávali s veľkým očakávaním, ale s odstupom času vidíme, že to nie je už pre nás to najlepšie, ale určite je to fajn etapa, ktorá nám toho dosť dala. Myslím, že skúsenosti z „Bullets“ nás posunú ďalej.
Demo ste nahrávali v známom slovenskom štúdiu Exponent. Služby tohto štúdia využívajú mnohé metalové kapely. Nebáli ste sa, že sa vám možno nepodarí docieliť nastavenie svojského, originálneho soundu, ale že zvukovo splyniete s inými kapelami?
No čo sa týka zvuku, chceli sme taký zvuk, ako to má, ale ako som hovoril v predošlej odpovedi, „Bullets“ bola fajn škola a je len na nás, ako to zúžitkujeme.
Akým témam sa najčastejšie venujete v textoch?
Texty sú mojou záležitosťou, snažím sa písať, čo cítim. Sú o vojne, o realite tohto sveta, o metalovom zmýšľaní, o rôznych ľudských náladách.
Poslednú skladbu „Antropoid“ ste naspievali v slovenčine. Išlo len o experiment, alebo uvažujete v budúcnosti aj nad viacerými slovenskými textami? Aký je Tvoj názor na použitie slovenčiny v metalovej hudbe?
Slovenčina v metalovej hudbe je prospešná len na Slovensku, vonku treba angličtinu a metal sa rozhodne lepšie hrá s anglickými textami. Neviem, či urobíme ešte skladbu v slovenčine, ale môže sa stať. Skladba „Antropoid“ je v slovenčine z úplne spontánneho dôvodu, chceli sme vyjadriť ako ANTROPOID rozmýšľa a nemali sme potrebu prekladať to.
Podľa toho, čo som videla na koncerte, máte už stabilnú základňu fanúšikov. Ako často hrávate koncerty? Máte problémy s vybavovaním akcií?
Akcie prichádzajú tak všelijako, hráme tak často, ako je to možné (pokiaľ ide o nás, tak najlepšie by bolo hrať každý deň) a touto cestou sa chcem poďakovať všetkým, čo nám umožňujú sa prezentovať.
Aké koncerty si v poslednom čase navštívil ako fanúšik?
KREATOR, SLAYER... veľmi rád chodím na koncerty.
Budúcnosť je, tak povediac, pred vami. Čo by ste chceli s ANTROPOID dosiahnuť, aké máte ambície?
Ambície máme najvyššie, chceme dosiahnuť čo najvyššie. Chceme stále hrať pre ľudí a tešiť sa z toho s nimi.
Chceš na záver niečo odkázať fanúšikom a našim čitateľom?
Metal vás nikdy neopustí, pokiaľ ho neopustíte vy! Díky za Vás! See ya!
Igor Petráš
- spev, gitary
Tomáš Vereský
- gitary
Jancsi Szamaranszký
- basgitara
Gabriel Szelle
- bicie
Insane Bullets (demo) (2005)
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.